pondelok, apríla 10, 2006

Pijeme!!! (časť 1.)

Zazvonil domáci telefón. "Prosím..." zahučal som do slúchadla a s 99% istotou očakával odpoveď typu "letááááákyyyy!"
"Ty ko...t, čo sedíš doma, nevieš aký je dnes sviatok?? Šlahaj na pivo..." ozval sa na moje prekvapenie Milanov hlas. Priznám sa - potešilo ma, že ho počujem a že sa snaží vytiahnuť ma zo sobotnej letargie. Síce som netušil, aký sviatok má na mysli ale to sa určite dozviem... "Moment, hneď som dole..."


Milan - to je kolík, kapitola sama pre seba, niekdajšia legenda našej školy, v ktorej sme svojho času drali lavice, taburetky a hudobné nástroje ;o) ja klavír, on klasickú gitaru. Mali sme vždy dve spoločné kréda, dve naše životné tézy: "1 - ak máš problém, zapi ho" a "2 - tieto ruky sa na robotu nenarodili - my sme umelci" :o)
Postupom času nás život naučil, že predsa len nie všetko sa "dá zapiť" a že niekedy aj tie ruky bývajú potrebné. To je však o inom... V každom prípade - a u Milana zvlášť, platí tá stará múdrosť, že sa vždy nájde dôvod na oslavu.


Neviem, či aj vy poznáte nejakého "Milana", ale tento môj "Milan" sa vyznačuje jednou charakteristickou črtou. Strašne, ale fakt hrozne nadáva. Vždy, všade a na všetko. Nemyslím tým, že by nadával na niečo konkrétne, na niečo, čo ho rozčúli... jednoducho používa strašne sprostý slovník. A je to presne ten typ človeka, ktorého by ste si nevedeli bez toho predstaviť. To jednoducho patrí k nemu a zvykli si na to kedysi aj naši profesori na škole a netrvalo dlho, začali jeho slovník prechádzať mávnutím ruky. Inteligentný, vynikajúci gitarista, palica na jazyky, kedysi sa len tak, samovoľne pustil do gréčtiny a latinčiny, zvládol to zdatne ani nie za dva roky... len ten sprostý slovník :o) Jednoducho Milan.


Nahádzal som na seba pár handier a vyškobrtal sa z domu. "No čo je dnes za sviatok, keď si ma tak zburcoval..."

Milan: "Ty chuj, veď dnes je to 158 rokov, čo zdochol Donizetti... To treba osláviť!"

Tak toto výročie by mi ako dôvod na našu malú oslavu skutočne nenapadol :o) S tým môže prísť fakt len Milan... Ale nakoniec- prečo nie, obaja máme Gaetana Donizettiho radi a kľudne môže byť dôvodom dnešnej návštevy našej novej pivnej základne, na ktorú sme boli nútení presťahovať sa po tom, čo tú starú zdevastovali prestavbou na penzión pre našich kórejských chlebodarcov. Keď sme sa dozvedeli tú hroznú novinu, schmatli sme každý svoj privátny krígel, zbalili do tašky nášu vlastnú obrovskú sklenenú popolvázu a presunuli sa o tri čísla popisné, na novú pivnú základňu dotovanú Staropramenem.


Milan, čoby vodca stáda a ten, kto dnes platí ;o) rozrazil dvere na knajpe: "Noste to na stůl a pište to hráběma!" zaševelil jednou zo svojich obľúbených replík ešte viac obľúbeného pivného skauta Urbana smerom k menovcovi Milanovi za pultom. Pohodlne sme sa usadili, zapálili po jednej od kašla a vzdali minútou ticha hold Gaetanovej skvelej hudbe. Mlčali sme... ale hlavne preto, lebo v hube sucho a pivo ešte len roztočené.

Konečne sme sa ho dočkali. Krásne orosené, čiapočka ako zo smotany, hneď sme si oťukli poháre a vypili pivo takmer na ex. O chvíľu sme mali pred sebou ďalšie, v duchu sme vzdávali hold hudobnému velikánovi Donizettimu a nahlas sme preberali veľmi závažné, najmä politické témy. Milan vyposielal do všetkých telesných otvorov kórejských "ryžojedov", nakoniec aj Dušana - majiteľa našej bývalej pivnej základne, ktorý dopustil znetvorenie vlastnej krčmy útulnými izbietkami so satelitom, čistými a voňajúcimi záchodmi, sprznil bývalý priestor výčapu plazmovou obrazovkou a namiesto utopencov a korbáčov šúľaných babkami na oslintaných stehnách začal ponúkať pidiporcie zvané "sushi", z ktorých je blivno už len pri pomyslení na ne.

"Ach jaj.... taká to bola krčma, kurva" spomínal Milan takmer plačlivým hlasom... "Vyj....ci, aby rakovinu na vtáka dostali šeci, aj s Dušanom na čele! Ko..t, ten musí byť teraz inak zahojený od tých kiakov, chuj s nimi...! Buzerant... aby mu doma matrace aj s tymi miliónmi zhoreli na popol...!" No a keď sme si tak svorne a od pľúc zanadávali na chudákov kórejcov, nemohli sme obísť ani nášho tankistu. Veď za všetkým, čo naše mesto postihne, je predsa zodpovedná radnica, nie?

"Zabi Slotu, zachrániš strom" sparafrázoval Milan starý fórik a na pretras prišlo vytínanie stromov. A mnohé ďalšie ožehavé témy, ktoré sa nedajú riešiť inde, ako pri pive :o) "Ale ja ich šeckých j...m, ko...tov, parchantov skorumpovaných...ešte vredy dostanem. Pijeme!!!" zevelil Milan. A tak sme pili.

"Si počul spievať tú marhu děffku bachratú v piatok?" osviežil Milan vzápätí spomienku na finálové kolo SHS a moju favoritku Bundovú. "Jasné... super spieva, fakt... tá to mala podľa mňa vyhrať" okomentujem piatkové rozhodnutie slovenských divákov.

"Chuju, ti poviem... zlatý krk má, zlatý krk... a tie kozy, no bodaj by tak nespievala. Tá toho ešte odkojí... Ja by som vedel veru, čo s ňou..." Teraz som náhodou tušil, že Milan nemyslí na erotické hrátky s Bundovou ale na jej spevácke kvality. Má totiž v úmysle založiť niečo ako "Clouds Harmony Friends" - vokálnu kapelku. To je jeho sen i keď si nie som istý, či týmto snom nemaksuje svoje sexuálne chúťky :o) A tak sme sedeli, pili 5-te, 6-te, 7-me pivko a riešili veledôležité otázky.

6 Comments:

Blogger Jasper said...

Toto má štýl.

10 apríla, 2006 22:05  
Blogger pinda said...

Jasper: Bodaj by nemalo, ved Holotrt je styl sam o sebe ;))
-
Holotrt: No mam pocit ze si nasiel Bobika, cely Milan :D

12 apríla, 2006 00:11  
Blogger Terra said...

ake prijemne citanie :D
hned mi je lepsieee ...

12 apríla, 2006 10:50  
Blogger holotrt said...

kujem, medenka ;o) aj ja som si dobre pocital "Pod nosem smích..."

12 apríla, 2006 11:58  
Anonymous Anonymný said...

tak, ja čumím! A prečo mi nikto nepovedal, že štvorlístok je dobré zašpajchrovať medzi favourites?

13 apríla, 2006 08:05  
Anonymous Anonymný said...

Fajn čítanie. Hneď ma naladilo na tú správnu nôtu:-)
Aj ja mám rada takých kamarátov ako je Milan...

03 mája, 2006 20:59  

Zverejnenie komentára

<< Home