Úžasná Sophia....

Keď má človek v popise práce stretávať sa občas so známymi osobnosťami, časom si na to zvykne. Samozrejme - nie je osobnosť ako osobnosť a tí, ktorí ma poznajú, vedia, že veľmi nerád používam slová "celebrita", "osobnosť" alebo "hviezda". Za tie roky práce v tejto oblasti som si vytvoril také svoje tri kategórie, do ktorých radím jednotlivé osobnosti.

1. Celebrity
2. Osobnosti
3. "zvízdy jasné"

Celebrity s veľkým "C" aby človek v slovenskom showbiznise pohľadal (už to samotné slovo "showbiznis" mi akosi nevonia, podobne ako "slovenský rap" :o), napriek tomu sa ich u nás niekoľko nájde. Ale skutočne len niekoľko.

Osobnosti s veľkým "O" - s tými je to lepšie, ale tiež, podľa môjho subjektívneho názoru, by mi na ich spočítanie postačili prsty na mojich končatinách. A ja osobne považujem skôr za osobnosť napr. lekára, spisovateľa či fotografa, než herca či speváčku. Ale budiž... sú výnimky.

No a do kategórie "zvízdy jasné" - tam to radím rad radom, počnúc politikmi (s ktorými našťastie tak často do styku neprichádzam), cez spevandy na "jednu sezónu" a finalistov SHS až po Mojseja či Kittnera.

Je neuveriteľne komické sledovať, ako "hviezdne" sa tvária takí Ďurinda, Kittner, Timko či Kirschnerová; je úžasné, ako sa dá úplne fantasticky a ľudsky porozprávať s Lipom, Žbirkom, Csákovou či Bartošovou, aký úžasne normálny je Luděk Sobota, Petr Novotný, Máziková, Laiferová či umelci z oblasti vážnej hudby, od Koženej po Dvorského.

Existujú však celebrity, ktoré vo mne vyvolávali panické záchvaty, úžasné pocity pri stretnutí, neskutočnú trému a prebdené noci, ktoré predchádzali stretnutiam s nimi. Jednou z nich je nepochybne diva talianskeho i hollywoodskeho filmu, úžasne krásna a krásne úžasná Sophia LOREN.

Navždy budem nekonečne vďačný jednej milej osôbke, ktorá mi sprostredkovala stretnutie s touto úžasnou ženou počas jej návštevy Slovenska v r. 1999, kedy bola na filmovom festivale ART FILM v Trenčianskych Tepliciach ocenená cenou "Hercova misia". Predpokladal som krátke stretnutie v rámci oficiálnej tlačovej besedy, tak ako všetci ostatní akreditovaní hostia; netušil som ale, kam až siahajú schopnosti a možnosti "jednej milej osôbky". Telefonicky som sa dozvedel, ako sa veci majú a keď som spolu s tlmočníkom smeroval do jedného zo salónikov hotela Flóra, mal som srdce až v krku a klepal som sa trémou ako nikdy v živote.

Presne takéto nádherné červené šaty mala na sebe, usadená v kresle, s neodmysliteľným úžasne elegantným obrovským klobúkom na hlave a nepochybne diamantovým náhrdelníkom na jej dokonalom krku.

Samozrejme, nemohlo sa to obísť bez menšieho trapasu z mojej strany ;o) Nevedel som, či jej ruku len podať alebo sa aj galantne skloniť a pobozkať. Nakoniec som sa sklonil a pobozkal. Po prvý krát v živote som urobil takéto "staromódne" gesto ;o) a bol to úžasný pocit. Pravdepodobne to ani samotná diva nečakala, bol to však zrejme okamih, kedy sa prelomili tie povestné ľady, mne spadol zo srdca kameň veľký ako svet a z plánovaných 15-tich minút boli nakoniec skoro dve hodiny. Dve úžasné hodiny s jednou z najkrajších žien sveta, so ženou tak "obyčajnou" a pritom tak "nedosiahnuteľnou"... jednoducho hviezdou s veľkým "H".

Na takéto stretnutia sa nezabúda, najmä keď sa dozviete veľa zaujímavého, čo na oficiálnych stretnutiach nezaznie; keď sa môžete porozprávať tak povediac "medzi štyrmi očami" a keď hviezda nepozerá na hodinky merajúc dohodnutý čas rozhovoru, s ochrankou za chrbtom.

Mal som vtedy v úmysle ešte aspoň okom zazrieť dalšiu hviezdu talianskeho filmu, Michele PLACIDA či Ivu JANŽUROVÚ, čo sa nakoniec nepodarilo. Nevadí. Nezabudnuteľné dve hodiny s nádhernou, šarmantnou a napriek veku stále očarujúcou Sophiou mi vynahradilo na veľmi dlho všetky plánované a neuskutočnené stretnutia.