Moja milovaná...

Hovorí sa, že keď človek po niečom veľmi túži, nakoniec to získa. Asi na tom niečo bude...

Ja som po NEJ veľmi túžil. Chodil som ako bez duše, smutný, nahnevaný a postupom času zmierený s tým, že JU už asi nikdy nenájdem. Bolo mi z toho ťažko a rozčuľovalo ma, keď som videl iných, ktorí boli vďaka NEJ šťastní, spokojní a usmievaví... A čo som ja horší?? Prečo ju ja nemôžem mať??!! ... veď by som sa o ňu staral, bolo by JEJ ako v bavlnke, nič by JEJ nechýbalo, urobil by som pre ŇU prvé-posledné...

Aj som sa chcel občas niekoho spýtať: "Prosím Vás, odkiaľ JU máte, kde ste JU našli... ako dlho Vám trvalo, kým ste JU objavili? Ako JU môžem mať aj ja, ako si JU získať, kde JU nájsť..." ale pripadalo mi vadné pýtať sa na to len tak hocikoho; na ulici; neznámeho...

Aj inzerát som si dal... prišlo pár odpovedí, niektoré celkom zaujali... no vedel som; cítil, že to nie je ONA... že to nie je TÁ pravá...

No vytrval som. Občas klesal na duchu no nikdy sa celkom nevzdal. A nakonie to prišlo. Teda PRIŠLA. Moja vytúžená, dlho hľadaná, krásna, štíhla, drobná - nie dokonalá, ale pre mňa tá najkrajšia a najúžasnejšia... Vedela, že po nej túžim a že bez nej to jednoducho nejde... Prišla len tak, znenazdajky, nebadane sa mi vkradla do života vediac, že u mňa JEJ bude dobre, že bude patriť len mne, že sa JEJ nik cudzí ani len nedotkne, že JEJ nik neublíži, že sa o ŇU postarám, zabezpečím JU... Konečne je tu... konečne JU mám aj ja ;o) Viete, čo je to za fušku zohnať v dnešnej dobe starú skladaciu Esku???