nedeľa, októbra 22, 2006

Intímne vzťahy našich babičiek


"Byť ženou je úžasné", napísala svojho času Emma Tekelyová a rovnako pomenovala v roku 1998 svoj knižný debut, považovaný za bestseller.

Nuž, také ženy v Iráne či Saudskej Arábii by s ňou zrejme vedeli diskutovať do bezvedomia a nie som si istý, či by s ňou súhlasili aj naše babičky, resp. prababičky.

Keď sa hovorí o konci 19. alebo začiatku 20. storočia, predstavujem si napríklad radu Vacátka, pražskú galérku s knajpami plnými drobných zlodejíčkov, priekupníkov a pasákov, policajtov v čiernych uniformách s píšťalkami a samozrejme kurvičky. Od tých na ulici až po tie nóbl v hoteloch či drahých bytoch vedené pevnou rukou ´bordelmamá´.


Bordelov a kurvičiek bola vtedy plná Praha, mohlo by sa teda zdať, že sex bol veľmi rozšírenou a obľúbenou zábavkou širokých más. Možno bol, ale asi len dovtedy, kým sa dvojica neocitla pred oltárom. To už potom bolo ´jiné kafe´. Teda za predpokladu, že nevestou nebola už ostrieľaná dáma, event. rajda vo výslužbe, ale jemnocitná a samozrejme zatiaľ mužskou rukou nedotknutá panna.



Svedčí o tom "Sexuálna príručka" z roku 1849.

Rady a pokyny pre mladú nevestu, ako chovať sa má a zaobchádzať s intímnymi a osobnými vzťahmi vo zväzku manželskom k prospechu nezrušiteľnosti tejto požehnanej sviatosti a pre slávu Božiu.


Pre citlivú mladú ženu, ktorej riadneho vychovania sa dostalo, jest deň svadobný paradoxne dňom najšťastnejším a najhroznejším zároveň.

Zápornou chvíľou svadobná noc jesto, kedy sa nevesta tak povediac vykúpiť musí tým, že bude prvý krát hrôze sexuálnej skúsenosti čeliť. Za týchto okolností, počujte, drahá čitateľka, pravdu šokujúcu.

Niektoré ženy skúšku ohňom očakávajú o svadobnej noci s radosťou – takých pocitov sa vyvarujme! Nikdy by do zabudnutia upadnúť nemalo jedno manželské pravidlo zásadné: dávať pomaly sa musí, zriedkakedy, a hlavne s nechuťou. Inak by sa pritrafiti mohlo, že manželstvo stane sa miestom pre ukájanie živočíšnych túžob

I keď sex je v tom najlepšom prípade odporný a v najhoršom bezbožný, bolestivý a ponižujúci zážitok, pretrpieť sa musí, a ženy tak od počiatku vekov konajú. Odmenou nech im je sviatosť domova monogamného a deti, ktoré touto cestou vznikajú.

Múdra nevesta statočne pretrpí najviac dva sexuálne zážitky týždenne v prvých mesiacoch manželstva a postupom času mala by sa všetkými možnými spôsobmi snažiť, aby sa počet stykov znižoval. V tomto ohľade sa použiť dá choroba predstieraná, ospalosť či hlavybolenie.
S úspechom stretávajú sa tiež večerné hádky, škriepky, zvady, popichovanie, sekýrovanie a či hašterenie zhruba hodinu pred tým, kedy obyčajne zvádzanie započaté býva.

Dobrá manželka čakať môže, že do konca prvého roku manželstva podarí sa jej znížiť častosť intímnych zblížení na jedno týždenne a do konca piateho roku zväzku manželského na jedno mesačne.

Mnohým ženám podarilo sa do desiateho výročia sobáša deti všetky porodiť a úplného ukončenia sexuálneho vzťahu so svojim manželom docieliť.

Väčšina mužov od prírody skôr perverzných jesto, a keď žena vyjde i len pol kroku v ústrety, môže to príval najodpornejších výmyslov jeho znamenať.

Múdra nevesta nikdy nedovolí, aby muž jej videl telo jej neoblečené a nikdy nedopustí, aby on ukazoval telo svoje vyzlečené jej.

Pokiaľ sexu nedá sa vyhnúť, nutné je, aby sa tak v naprostej tme konalo.

****
Nuž neviem, či by pani Emma pomenovala svoju knihu rovnako aj pred sto rokmi. Ale aj tak mi z toho nakoniec vychádza: "chúďa chlap..."
****
z českého originálu preložil: ´holotrt´



pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

piatok, októbra 13, 2006

Rozkoš našich babičiek

Môj kamarát Milan je transformer.

Nielen že s obľubou používa írečité slovenské výrazivá... ešte s väčšou obľubou si transformuje známe porekadlá, múdrosti či výroky k obrazu svojmu.

Ako napr. včera:
známe "časy sa menia, zajtra dovidenia..." aplikoval na moju nechuť ísť s ním na pivo: "hybaj na pivo dnes, zajtra ťa jeb....m!"

A keď som dnes tak nad tým premýšľal, zistil som, že tie časy sa fakt menia. Na nepoznanie.

- ja som hrával kedysi "Ameriku okolo" a "Vybiku" (či "Vibiku?) - dnes drobizg netrpezlivo čaká na PS3

- kedysi som netrpezlivo očakával každé nedeľné ráno a následne zíral na Pufa a Mufa - dnes má drobizg dokonca svoje rozprávkové televízne kanály

- pred rokmi som bol na škole najväčší frajer, keď som počúval Boney´M z kazetovej Unitry, ktorú babka vykšeftovala od colníka na priechode do Poľska - dnes sa pomaly hanbím, že mám MP3 s kapacitou len 256MB

Ale čo ja.... resp. čo my chlapi... chuderky ŽENY, aké to mali kedysi ťažké...

Moja babka právali ešte na takom tom malom vlnitom plechu, žehličku nahrievali na sporáku a kropili vodou zo studne; keď mi chceli radosť urobiť dobrými moravskými koláčmi, bolo načim dreva naštiepať a poriadne rozkúriť... A veru ani v tej posteli manželskej to nebolo bárskedy med lízať.

Roboty od svitu do mrku a ešte aj kvôli tomu orgazmu museli cvičiť ako na Sokolských sletoch... veď aha:


Cvičenie k dosiahnutiu orgazmu.

Cvičíme vo vetranej miestnosti, v starých trenírkach a na čisto vytretej podlahe.



Ležíme bruchom na podlahe, hlavu dvíhame čo najvyššie a dlaňami si zľahka prechádzame po prsných bradavkách. Pri tom opakujeme otázku:
"Kde sú? Ach bože, kde sú...?"





Kľačíme a klátime trupom zo strany na stranu, pričom voľnú ruku prehadzujeme ponad hlavu, akoby sme niekomu mávali a zároveň voláme:
"Tu som! Láska, tu som!"





Spočívame na všetkých štyroch a pravidelne skláňame a dvíhame hlavu. Vzdycháme a pri tom si hovoríme:
"Už idú... Už tu budú!"




Kľačíme zvrátené dozadu, hlavou sa dotýkame podlahy, ruky naťahujeme čo najďalej, pričom dlane ležia celou plochou na podlahe a prsty smerujú k čelu. Predstavujeme si tiež, že sme železničný most a že po nás prechádzajú nákladné vagóny plné nahých a chlpatých chlapov.


Dosiahnutie orgazmu je zaručené.

***

Nuž... časy sa menia a všetko napreduje míľovými krokmi. Kedysi bolo treba kvôli orgazmu ovládať cviky prostné, dnes k tomu stačí chlap či dvaja, žena, prípadne baterky. Veru - pokrok nezastavíš.


pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

nedeľa, októbra 01, 2006

Števo Hliva - Upgrade (5.)



Po dlhšej pauze Vám prinášame ďalšie veselé príhody a huncútstva Števa Hlivu. Ako ste si mohli všimnúť v koncepcii našich príbehov nastali menšie zmeny. Od dnes Vám budeme prinášať nielen dobrodružstvá samotného Hlivu, ale ako navrhol sám Števo (sťa správny publicista, ponechávajúc priestor pluralitným názorom), aj príhody známych osobností z iných častí politického spektra, než sú blízke jemu samotnému. Takže od dnes sa na našich stránkach bude môcť verejne stretávať s názormi fašistickými, neonacistickými, bolševickými, iredentistickými, populistickými atď atď... Proste samá lahôdka. Ak vám to pripomína čokoľvek , podobnosť je čisto náhodná.

Dnes Vám predstavujeme Maja Kotlebára, slušného človeka a učinené neviniatko .


Created by ZZ and Jiří Y Nedoležal

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Hlivov archív pamäti národa: 1. 2. 3. 4.

nedeľa, augusta 20, 2006

Plýtvanie slovami...

Obdivujem ľudí, ktorí dokážu vysloviť múdre myšlienky. Myšlienky, ktoré pretrvajú... na ktoré sa nezabúda, myšlienky, ktoré mnohí "vezmú za svoje".

Ako napríklad: "Ten, kto nemiluje, je vždy sám. Aj uprostred davu".

Neviem, kto to povedal, ale je zaujímavé, koľko múdrosti a skúseností sa skrýva v tejto myšlienke... no na druhej strane - čo je nám to platné, keď milujeme len my...
(za)milovať (sa) môžeme kedykoľvek... pravda funguje aj nejaká tá ´chémia´, ale byť milovaný - to už je niečo.

Opäť ktosi múdry povedal, že "ak ešte dokážeme nájsť slová, ktorými by sme lásku vyjadrili, nemilujeme dosť". Aj na tom možno niečo je... ale čo, keď chceme svoju lásku vykričať do celého sveta? Keď chceme, aby to vedel a videl každý? Keď to radi počúvame a radi hovoríme....

Pravda, ako kedy... presnejšie - ako kde.

"Milujem ťa" s rukou v rozkroku a telom na tele znie inak, ako "Milujem ťa" pri vyberaní cestovín z regála v supermarkete... "Ľúbim ťa" pred prvým vyvrcholením znie inak, ako "Ľúbim ťa" hodinu po treťom orgazme...

Bolo by fajn počuť to v supermarkete po treťom orgazme...

štvrtok, augusta 17, 2006

Žerem! No a?

"Boha, Teba stretnúť... nepribral si??"
oslovil ma včera na parkovisku pred Hyptescom starý kamarát Maroš, vysmiaty ako lečo. Mimochodom - sotva sa vykotúľal zo svojho firemného Peugeota 806, naprataného polovicou prasaťa za (vraj ) 1.100,-CZK.

"A ty si na neho ešte vidíš? A už si postavíš na brucho krígel??"
zakontroval som mu skonštatujúc, že som na tom podstatne lepšie ako on a mám ešte čo dobiehať.

Veď aj preto som bol v Tescu... kúpiť nakladané chilli, feferonky (resp. baranie rohy), cesnak, cibuľu a tak... Na čo? Doma mám v chladničke poriadny kus prerasteného bôčika... tak na to.

Takže si odpustite vegetariánske drísty ;o), nechoďte na mňa s makrobiotikou a klíčkami a nechajte sa inšpirovať receptom na skvelú "bôčikovú nátierku". Vlastne pomazánku - to slovo mám radšej ;o)

Čo na to?
- 1 kg prerasteného vykosteného bôčika
- chilli-papričky, baranie rohy (feferónky), cibuľu, cesnak, čerstvé papriky, čierne korenie, soľ, mletú rascu, červenú (aj štipľavú) papriku... (všetkého podľa vôle a chuti)
- vlastne aj toho bôčika môže byť viac ;o)

Ako na to?
- bôčik upečieme úplne klasicky, ako na ´knedlo, vepřo, kapousto´
- potom pomelieme so všetkými ostatnými ingredienciami (cibuľu odporúčam radšej na drobno pokrájať, pri styku s kovom horkne)
- naplníme do 7 dcl fľaší
- nakúpime čerstvý (tmavý) chlieb a poriadnu kopu piva

Čo s tým?
- HODUJEME!

nedeľa, mája 07, 2006

Neděla - den, kdy se nedělá...

hovoril s obľubou môj adoptovaný starý otec, ktorého si babka vzala po troch rokoch užívania si zaslúženej penzie. Sem tam dodal aj: "Sobota - posečká i robota." A veru múdra je to myšlienka... samozrejeme len do doby, keď neostane domácnosť na jednom človeku, v tomto prípade na mne a treba nielen jesť a nešľapať po členky v špine, ale sem tam si dopriať aj nejakú tú "lakocinku", ako hovorí môj rodný znovanarodený a ku kuchynským prácam neveľmi inklinujúci brat.

"Čeče, dlho sme nemali bábovku..." skonštatoval včera večer využijúc moju neplánovanú prítomnosť doma (malo sa ísť na chatovicu, no vonku to vyzeralo prinajmenšom na halapartne) Ja som mu dal veru za pravdu... mramorová bábovka s hrozienkami 3/4 roka máčanými v rume - tá veru poteší.

"Múdro vravíš..." súhlasím s bratom a on kontruje: "Ale nie tú našu, mikrovlnkovú 7-minútovú... upečme si takú normálnu, veľkú, aj s kôrkou, vo forme..."

Hmm, dlho sme veru takú nerobili - on je to dosť problém, keď má plynová rúra v rámci regulácie teploty len dva stavy: ON a OFF... Ale veď čo, vyskúšame. Cesto sa vydarilo jedna báseň, hrozienka napité ako špongie rozvoniavali po celej kuchyni, čo som musel bratovi patrične okomentovať a sprostredkovať verbálne i nonverbálne, keď už mu ten nos neslúži tak ako má :o(

Išlo nám to od ruky, cesto hotové, forma vymastená maslom a posypaná, aby sa to príliš nepripieklo... šup do rúry, sem-tam vizuálna kontrola, sem-tam do toho pichnúť ihlicou na pletenie, ktorú sme kdesi po mame vyštrachali... všetko je ako má byť. Rumové hrozienka rozvoniavajú po celom byte, nadržaní sme na bábovku ako sánky v júli na sneh... už aby bola.

Už je. Rukavicu na ľavú ruku, do pravej dve utierky, šup von, chvíľočku nechať postáť a vyklopiť na tanier. Bóóže - to je krása. Dokonca sa aj rúra chovala slušne a v stave niečo medzi ON a OFF to zvládla celkom v pohode.

"Neschladíme ju vysavačom?" opýtal sa už načisto doslintaný brat...

"Ale šak vytrím chvíľu... otvoríme okno a dáme ju na stôl, o chvíľu vychladne", musel som ho zasa pre zmenu schladiť ja i keď som mal problémy sám so sebou ;o)

Ubehlo asi 20 minút... a keď musíš, tak musíš; vychladnutá-nevychladnutá...

Posypať ju cukrom, nôž do ruky, dva poriadne rezy a ideme na to...

Prvé, čo mi prebehne hlavou: "história sa opakuje... toto tu už raz bolo!!!"
Hlavu zdvihnem hore ku kuchynskému stropu a tam niekde do neba letí nemá výčitka:

"Mami, prečo nemôžeme nechávať prášok na riad v pôvodnej nádobe ako všetci normálny ľudia...??? Prečo si si zvykla presýpať ho do zásobníka v kredenci; presne takého istého, v akom býva múka a cukor???"

piatok, mája 05, 2006

Moja milovaná...

Hovorí sa, že keď človek po niečom veľmi túži, nakoniec to získa. Asi na tom niečo bude...

Ja som po NEJ veľmi túžil. Chodil som ako bez duše, smutný, nahnevaný a postupom času zmierený s tým, že JU už asi nikdy nenájdem. Bolo mi z toho ťažko a rozčuľovalo ma, keď som videl iných, ktorí boli vďaka NEJ šťastní, spokojní a usmievaví... A čo som ja horší?? Prečo ju ja nemôžem mať??!! ... veď by som sa o ňu staral, bolo by JEJ ako v bavlnke, nič by JEJ nechýbalo, urobil by som pre ŇU prvé-posledné...

Aj som sa chcel občas niekoho spýtať: "Prosím Vás, odkiaľ JU máte, kde ste JU našli... ako dlho Vám trvalo, kým ste JU objavili? Ako JU môžem mať aj ja, ako si JU získať, kde JU nájsť..." ale pripadalo mi vadné pýtať sa na to len tak hocikoho; na ulici; neznámeho...

Aj inzerát som si dal... prišlo pár odpovedí, niektoré celkom zaujali... no vedel som; cítil, že to nie je ONA... že to nie je TÁ pravá...

No vytrval som. Občas klesal na duchu no nikdy sa celkom nevzdal. A nakonie to prišlo. Teda PRIŠLA. Moja vytúžená, dlho hľadaná, krásna, štíhla, drobná - nie dokonalá, ale pre mňa tá najkrajšia a najúžasnejšia... Vedela, že po nej túžim a že bez nej to jednoducho nejde... Prišla len tak, znenazdajky, nebadane sa mi vkradla do života vediac, že u mňa JEJ bude dobre, že bude patriť len mne, že sa JEJ nik cudzí ani len nedotkne, že JEJ nik neublíži, že sa o ŇU postarám, zabezpečím JU... Konečne je tu... konečne JU mám aj ja ;o) Viete, čo je to za fušku zohnať v dnešnej dobe starú skladaciu Esku???