Plýtvanie slovami...

Obdivujem ľudí, ktorí dokážu vysloviť múdre myšlienky. Myšlienky, ktoré pretrvajú... na ktoré sa nezabúda, myšlienky, ktoré mnohí "vezmú za svoje".

Ako napríklad: "Ten, kto nemiluje, je vždy sám. Aj uprostred davu".

Neviem, kto to povedal, ale je zaujímavé, koľko múdrosti a skúseností sa skrýva v tejto myšlienke... no na druhej strane - čo je nám to platné, keď milujeme len my...
(za)milovať (sa) môžeme kedykoľvek... pravda funguje aj nejaká tá ´chémia´, ale byť milovaný - to už je niečo.

Opäť ktosi múdry povedal, že "ak ešte dokážeme nájsť slová, ktorými by sme lásku vyjadrili, nemilujeme dosť". Aj na tom možno niečo je... ale čo, keď chceme svoju lásku vykričať do celého sveta? Keď chceme, aby to vedel a videl každý? Keď to radi počúvame a radi hovoríme....

Pravda, ako kedy... presnejšie - ako kde.

"Milujem ťa" s rukou v rozkroku a telom na tele znie inak, ako "Milujem ťa" pri vyberaní cestovín z regála v supermarkete... "Ľúbim ťa" pred prvým vyvrcholením znie inak, ako "Ľúbim ťa" hodinu po treťom orgazme...

Bolo by fajn počuť to v supermarkete po treťom orgazme...