Neděla - den, kdy se nedělá...
hovoril s obľubou môj adoptovaný starý otec, ktorého si babka vzala po troch rokoch užívania si zaslúženej penzie. Sem tam dodal aj: "Sobota - posečká i robota." A veru múdra je to myšlienka... samozrejeme len do doby, keď neostane domácnosť na jednom človeku, v tomto prípade na mne a treba nielen jesť a nešľapať po členky v špine, ale sem tam si dopriať aj nejakú tú "lakocinku", ako hovorí môj rodný znovanarodený a ku kuchynským prácam neveľmi inklinujúci brat.
"Čeče, dlho sme nemali bábovku..." skonštatoval včera večer využijúc moju neplánovanú prítomnosť doma (malo sa ísť na chatovicu, no vonku to vyzeralo prinajmenšom na halapartne) Ja som mu dal veru za pravdu... mramorová bábovka s hrozienkami 3/4 roka máčanými v rume - tá veru poteší.
"Múdro vravíš..." súhlasím s bratom a on kontruje: "Ale nie tú našu, mikrovlnkovú 7-minútovú... upečme si takú normálnu, veľkú, aj s kôrkou, vo forme..."
Hmm, dlho sme veru takú nerobili - on je to dosť problém, keď má plynová rúra v rámci regulácie teploty len dva stavy: ON a OFF... Ale veď čo, vyskúšame. Cesto sa vydarilo jedna báseň, hrozienka napité ako špongie rozvoniavali po celej kuchyni, čo som musel bratovi patrične okomentovať a sprostredkovať verbálne i nonverbálne, keď už mu ten nos neslúži tak ako má :o(
Išlo nám to od ruky, cesto hotové, forma vymastená maslom a posypaná, aby sa to príliš nepripieklo... šup do rúry, sem-tam vizuálna kontrola, sem-tam do toho pichnúť ihlicou na pletenie, ktorú sme kdesi po mame vyštrachali... všetko je ako má byť. Rumové hrozienka rozvoniavajú po celom byte, nadržaní sme na bábovku ako sánky v júli na sneh... už aby bola.
Už je. Rukavicu na ľavú ruku, do pravej dve utierky, šup von, chvíľočku nechať postáť a vyklopiť na tanier. Bóóže - to je krása. Dokonca sa aj rúra chovala slušne a v stave niečo medzi ON a OFF to zvládla celkom v pohode.
"Neschladíme ju vysavačom?" opýtal sa už načisto doslintaný brat...
"Ale šak vytrím chvíľu... otvoríme okno a dáme ju na stôl, o chvíľu vychladne", musel som ho zasa pre zmenu schladiť ja i keď som mal problémy sám so sebou ;o)
Ubehlo asi 20 minút... a keď musíš, tak musíš; vychladnutá-nevychladnutá...
Posypať ju cukrom, nôž do ruky, dva poriadne rezy a ideme na to...
Prvé, čo mi prebehne hlavou: "história sa opakuje... toto tu už raz bolo!!!"
Hlavu zdvihnem hore ku kuchynskému stropu a tam niekde do neba letí nemá výčitka:
"Mami, prečo nemôžeme nechávať prášok na riad v pôvodnej nádobe ako všetci normálny ľudia...??? Prečo si si zvykla presýpať ho do zásobníka v kredenci; presne takého istého, v akom býva múka a cukor???"
"Čeče, dlho sme nemali bábovku..." skonštatoval včera večer využijúc moju neplánovanú prítomnosť doma (malo sa ísť na chatovicu, no vonku to vyzeralo prinajmenšom na halapartne) Ja som mu dal veru za pravdu... mramorová bábovka s hrozienkami 3/4 roka máčanými v rume - tá veru poteší.
"Múdro vravíš..." súhlasím s bratom a on kontruje: "Ale nie tú našu, mikrovlnkovú 7-minútovú... upečme si takú normálnu, veľkú, aj s kôrkou, vo forme..."
Hmm, dlho sme veru takú nerobili - on je to dosť problém, keď má plynová rúra v rámci regulácie teploty len dva stavy: ON a OFF... Ale veď čo, vyskúšame. Cesto sa vydarilo jedna báseň, hrozienka napité ako špongie rozvoniavali po celej kuchyni, čo som musel bratovi patrične okomentovať a sprostredkovať verbálne i nonverbálne, keď už mu ten nos neslúži tak ako má :o(
Išlo nám to od ruky, cesto hotové, forma vymastená maslom a posypaná, aby sa to príliš nepripieklo... šup do rúry, sem-tam vizuálna kontrola, sem-tam do toho pichnúť ihlicou na pletenie, ktorú sme kdesi po mame vyštrachali... všetko je ako má byť. Rumové hrozienka rozvoniavajú po celom byte, nadržaní sme na bábovku ako sánky v júli na sneh... už aby bola.
Už je. Rukavicu na ľavú ruku, do pravej dve utierky, šup von, chvíľočku nechať postáť a vyklopiť na tanier. Bóóže - to je krása. Dokonca sa aj rúra chovala slušne a v stave niečo medzi ON a OFF to zvládla celkom v pohode.
"Neschladíme ju vysavačom?" opýtal sa už načisto doslintaný brat...
"Ale šak vytrím chvíľu... otvoríme okno a dáme ju na stôl, o chvíľu vychladne", musel som ho zasa pre zmenu schladiť ja i keď som mal problémy sám so sebou ;o)
Ubehlo asi 20 minút... a keď musíš, tak musíš; vychladnutá-nevychladnutá...
Posypať ju cukrom, nôž do ruky, dva poriadne rezy a ideme na to...
Prvé, čo mi prebehne hlavou: "história sa opakuje... toto tu už raz bolo!!!"
Hlavu zdvihnem hore ku kuchynskému stropu a tam niekde do neba letí nemá výčitka:
"Mami, prečo nemôžeme nechávať prášok na riad v pôvodnej nádobe ako všetci normálny ľudia...??? Prečo si si zvykla presýpať ho do zásobníka v kredenci; presne takého istého, v akom býva múka a cukor???"
11 Comments:
uuuuuuupsiiiiii!
strasna skoda.
Mam podobnu prihodu. Nevyzera to tak brutalne, ale bolo. Sosovicova polievka, kopa udeneho... Mnam. A do toho... sup, jahodova smotana. Dzem bol az naspodku a zachytili sme ho, ale smrdelo to po jahodach ako tchor. Jahody sa k udenemu nehodia.
Nahradny obal... len na dne kelimku nenapadko, malinkymi pismenami stalo "jahoda".
fčera, kým som bol na tej bytovici, čo som Ti spomínal, tak sestra urobila mňam-mňam bábovku s hrozienkami
ale posypala ju našťastie cukrom ... :)
a ako Vám chutila tá vaša?? :o)) lebo tá naša bola skveláááá
tú dobrú kôrku, ktorá sa v mikrovlnke neurobí a kvôli ktorej sme ju robili v rúre sme oškrabali tak na 1cm a bábovku sežrali :o))) no hádam ju nevyhodím ;o)
ach, jo, tak vedia koncit krásne chvíle, ked si clovek drzí prací prášok v kuchyni, tiež poznám, akurát ja som zničila len uhorkový šalat - ona už na prvý pohľad bola tá soľ nejaká hrubá, ale napadlo, ma, že cudzina......keď to začalo peniť, naučila som sa niekoľko nových nadávok......
jéééé:o))))
no keď ste ju neponúkli, tak vám to "osladila"
je mi nanič, ale musím sa smiať.
Germi - joj... ako by som ti este zlepsil naladu... ;o)
zasa Holotrt
anonymous - zasa čo? ;o)
Zacinam lutovat, ze som pred par rokmi nechal jednu (zahanbenu) kamaratku tak, ked ich dostala na narodky na jednej velmi (vydarenej) party. Keby som nastojil na tom, aby mi predviedla (opisala) ich pouzitie, mohol som tu dnes hviezdit!!!
A mam ju, kua!!...citam si dnes clanky, na blogu, len tak na nete, pisem reakcie a citam dalej. Po case sa vraciam k jednemu clanku, k reakciam a moja reakcia tam nebola, kua, zmizla! Bol som si isty, ze som ju pisal a poslal. Nikde nic. Prehladavam vsetky diskusie, nic a nic. A ona, si lebedi tu...netusim preco?! No nic, splnil som si problem dna (mojho) a pre dnes koncim. (predchadzajuca reakcia je k clanku Pecosity z ef stvorky, tam sa mi ju uz nechce pisat;o)
Zverejnenie komentára
<< Home